Ako vybrať udiareň

Domáce údenie je obľúbenou vášňou mnohých Slovákov. Prináša nielen chutné jedlá, ale je to aj špecifický rituál, ktorý má jedinečnú atmosféru. Ako si vybrať najlepšiu udiareň na domáce použitie?

Typy udiarní

Typ udiarne súvisí s materiálom, z ktorého je vyrobená. V tomto ohľade je dôležité preštudovať si špecifiká jednotlivých výrobkov. Nedá sa všeobecne povedať, ktorá je najlepšia udiareň, záleží na tom, čo od nej vlastne očakávate.

Drevená udiareň

Podľa nejedného milovníka údenia sú drevené údiarne jednoducho tie jediné „pravé“. Drevo dodáva údeným potravinám charakteristickú chuť, ktorá je prirodzene výrazná aj bez použitia rôznych umelých zvýrazňovačov.

Údenie mäsa v drevenej udiarni má jednoducho svoju atmosféru a doslova dýcha romantikou čias našich dedov. Navyše takáto udiareň vyzerá dobre aj sama o sebe, takže štýlovo skrášli vašu záhradu.

Udiareň z dreva je obzvlášť vhodná na údenie za studena a vyznačuje sa aj dobrou tepelnou izoláciou. Okrem toho ponúka pomerne veľkorysý vnútorný priestor. Ale pozor, drevená udiareň nie je vhodná na údenie pri vysokých teplotách.

Drevenú udiareň si môžete kúpiť aj ako praktické modulárne riešenie – napr. udiareň TOHOS. V tomto prípade ho môžete jednoducho vybrať, keď ho budete potrebovať. Materiál udiarne je však potrebné pravidelne ošetrovať, pretože drevo je náchylnejšie na vonkajšie vplyvy.

Plechová udiareň

Plechové udiarne sú skvelým riešením, najmä vďaka ich dobrej mobilite. Často sú navrhnuté tak, aby boli prenosné.

Významnou výhodou tohto materiálu je jeho nízka cena. To platí predovšetkým pre udiarne z pozinkovaného plechu. Tá je však menej odolná. Ak hľadáte odolnejšie riešenie, vyberte si ťažšiu a odolnejšiu oceľ. V prípade oceľových udiarní musíte samozrejme počítať s vyššou cenou.

Vo veľkom sa vyrábajú aj udiarne z nehrdzavejúcej ocele. Udiarne z nehrdzavejúcej ocele sú nenáročné na údržbu a nepodliehajú korózii. Väčšina udiarní je elektricky vyhrievaná.

Murovaná udiareň

Murovaná udiareň je jednou z tých, ktoré možno označiť za „robustné“. Vďaka materiálu, z ktorého je postavená, má najdlhšiu životnosť zo všetkých uvedených typov.

Môžete ho používať počas celého roka. Tehla je odolná voči poveternostným podmienkam, nevadí jej dážď, mráz ani veľké teplo. Okrem toho sa oň nemusíte starať. Hoci sa murované udiarne dlhšie roztápajú, dokážu udržať akumulované teplo dlhší čas.

Musíte vziať do úvahy, že stavba udiarne z tradičných tehál je o niečo náročnejšia ako postavenie predchádzajúcich typov. To vás však nemusí príliš trápiť, ak si necháte udiareň postaviť odborníkmi. Len si uvedomte, že za túto službu zaplatíte niečo navyše.

Elektrická udiareň

Hoci elektrická udiareň nie je samostatným typom materiálu, tradične sa zaraďuje k jednotlivým konštrukciám.

Táto varianta udiarne je vybavená vykurovacou špirálou, ktorá slúži ako zdroj tepla. Môže byť vybavený aj generátorom dymu. Udiareň je energeticky úsporná a nenáročná na údržbu. Údenie elektrinou je tiež relatívne rýchle.

Čas a teplotu dokáže nastaviť automaticky, takže údenie zvládne aj laik. Podľa odporcov tohto typu udiarní však celý proces údenia postráda to zvláštne čaro.

V elektrickej udiarni sa palivo nezapáli, ale iba zohreje, čím je prevádzka bezpečnejšia. Zvyčajne sa v nich spaľujú drevené brikety, štiepka alebo pelety. V bežných udiarňach sa používa drevo alebo drevené uhlie.

Ako vybrať udiareň podľa veľkosti

Veľkosť je kľúčovým parametrom konkrétnej udiarne. Vo všeobecnosti možno tieto zariadenia rozdeliť na pevné a prenosné udiarne.

Pevná konštrukcia je zvyčajne murovaná alebo drevená, a ako napovedá jej názov, nemôžete ju jednoducho nikam premiestniť, zostáva na záhrade. Prenosnú udiareň využijete, ak chcete udiť napríklad na terase alebo ak si ju chcete vziať so sebou na chatu.

Veľkosť udiarne sa udáva v litroch a musí sa vybrať s ohľadom na konkrétne potreby. Ak pravidelne neudíte kilogramy mäsa pre veľkú spoločnosť, je zjavne zbytočné vykurovať veľký priestor na údenie.

Požadovanú veľkosť možno určiť aj jednoducho podľa toho, koľko potravín sa do údiarne zmestí. Pre predstavu, do bežnej strednej veľkosti sa zmestí približne 10 až 20 kg mäsa.

Aké komponenty nájdete u každej udiarne

Pri výbere udiarne sa často stretnete s terminológiou, ktorá sa vzťahuje na konkrétne časti udiarne. Ku každému z nich sa viaže niekoľko odporúčaní alebo diskusií. Základné časti, ktoré obsahuje každá udiareň, sú:

• Topenisko – v závislosti od umiestnenia môže byť priamo súčasťou udiarne alebo môžete nájsť aj samostatné topenisko, ktoré privádza dym do údiarne cez dymovod. Topenisko môže byť vybavené klapkou na reguláciu prúdenia vzduchu.
• Dymovod – je to klasická kovová rúra, ktorá spája udiareň alebo skrinku s topeniskom.
• Priestor na údenie – ide o miesto, kde sa jedlo skutočne údi. Súčasťou udiarne môže byť aj špeciálna mriežka na zachytávanie odpadnutých potravín alebo tuku. V hornej časti sa zvyčajne nachádza systém na pripevnenie tyčí, na ktoré sa zavesí jedlo určené na údenie.
• Komín – rovnako ako pri bežných kachliach je aj pri údiarni potrebný odvod dymu z komory. To zabezpečuje komín, ktorý je zvyčajne vybavený klapkou na reguláciu ťahu.

Tipy na správne údenie v udiarni

V zásade existujú tri spôsoby údenia – studeným dymom, teplým dymom a horúcim dymom. Platí pravidlo, že čím kratší je čas údenia, tým vyššiu teplotu potrebujete. Ak sa však pozeráte aj na trvanlivosť potravín, potom platí, že čím kratší je čas údenia, tým kratšiu trvanlivosť majú.

• Studený dym – pri tomto spôsobe údenia sa teplota v udiarni pohybuje medzi 20 a 30 °C. Udenie potom môže trvať až 72 hodín. Výsledné potraviny však majú dlhšiu trvanlivosť.
• Teplý dym – ide o kompromis medzi trvanlivosťou a dĺžkou údenia. Teplota sa pohybuje medzi 50 a 60 °C a čas údenia je zvyčajne približne 10 hodín.
• Horúci dym – táto metóda sa používa najmä na údenie potravín určených na rýchlu spotrebu, pri ktorých sa nerieši trvanlivosť. Teplota údenia sa pohybuje medzi 60-90 °C a stačí na to 2-5 hodín.